Daniela Krajčová v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a multimédií, Ateliér priestorových komunikácií) a v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila doktorandské štúdium na VŠVU, na Katedra intermédií a multimédií. V tvorbe sa dlhodobo venuje maľbe, kresbe, animácií, animovanému filmu a participačným aktivitám zameraným najmä na minoritné či diskriminované skupiny obyvateľstva. Autorka si vyberá problematické či kontroverzné témy a vzťahuje ich k skúmaniu sociálnych, ľudsko-právnych dôsledkov, osobných príbehov, ktoré sú neraz "produktom" historických skutočností. Danieline práce sú založené na reflexívnom a citlivom pozorovaní ľudí a okolia, na metóde animácie nielen vo význame výtvarnej realizácie, ale aj v zmysle aktivizácie k činnosti, živej integrácie minoritných skupín do spoločnosti. V roku 2016 bola finalistkou Ceny Oskara Čepana. Vystavovala na výstavách na Slovensku v Kunsthalle Bratislava (Strach z neznámeho, 2016; A je tu zas?, 2016), v Tranzite (Committed to Change, 2014), v SNG (Paradise Hunters, 2012) a v zahraničí (Pražské bienále, 2013; Bienale architektúry Benátky, 2012; v Budapešti, Francúzsku, Slovinsku, Estónsku, Albánsku, ai.) V roku 2019 prezentovala projekt Mapy priateľstva, vytvorený s utečencami, v galérií Altám Klamovka v Prahe a v galérií Kabinet T v Zlíne. V roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskara Čepana. V roku 2021 realizovala online rezidenciu s Residency Unlimited v New Yorku, samostatné výstavy v  Galérií Schemnitz v Banskej Štiavnici, Mestskej galérií v Rimavskej Sobote. V roku 2022 vytvorila participatívny projekt Obrúsok/ Cерветка/ Servetka aj so ženami z Ukrajiny.