Matej Vida pochádza z Trnavy, kde aj vyštudoval Materiálovo-technologickú fakultu. Jeho záujem o maľbu vznikol v rannom veku malého chlapca, ktorý pozoroval pri tvorbe svojho otca, fascinácie vône tempertínu a svojej mamy – krajčírky. Až po skončení základnej školy začal tvoriť prvé plátna. Tieto prvotiny sú olejomaľby, no v ďalšom vývoji je to pre potrebu zrýchlenia procesov akryl.
Tvorba sa spočiatku zaoberala abstraktným univerzom dodávajúcim väčšiu voľnosť a priestor na hľadanie, skúmanie, rozbíjanie reálneho sveta, až do amorfných farebných plôch, redukcie, alebo doplnenie videného do podôb elementárnych geometrických foriem. Badať stálosť, respektíve nestálosť zobrazovaného a zobrazujúceho. Experimenty so syntézou hmoty základných útvarov a definovanie subjektívnej prirodzenej kompozície. Prirodzeným vývojom bol záujem o zobrazovanie architektúry, o vymedzenia architektonického priestoru. Vedomé narušenie formálnych atribútov maľby a priama nadväznosť na princípy európskych ranných avantgardných smerov. Riadené a expresívne skladanie v priestore. Zvýraznená prítomnosť kontrastov. Definovanie a uvedomovanie si výtvarného jazyka, ktorý sa stáva ustálenejší.

Potreba definície, či redefinície vlastného výtvarného programu, „kontrastivizmu“, kde ide o hľadanie nových - súčasných výrazových a ideových možností „klasického rámca“ maliarskeho média pojednáva o hľadaní vzťahu na hranici možnosti kontrastných prvkov. V tejto hranici je modelovaná kompozícia, farebnosť a ideová rovina diel. Vedomím kódovaním a hrou s divákom maľby ponúkajú viacero pozorovacích uhlov. Budúcemu divákovi dáva asociačnú voľnosť.