Vladimír Antol: IMMORTALIA

• 

• 

Výstava „IMMORTALIA" predstavuje tvorbu autora, v ktorej sa stretáva ľudská podoba s predstavou niečoho trvalého a presahujúceho. Ústredným motívom jeho diel je človek – jeho tvár, telo a vnútorný svet – zachytený nie ako nemenná forma, ale ako priestor neustálej premeny.

Autor pracuje s kontrastom realistickej figurálnej maľby a expresívneho zásahu. Tvár a telo miestami deformuje, rozkladá, prekrýva či necháva splývať s abstraktnými štruktúrami. Praskliny, výrazná štruktúra, temné plochy a zlaté akcenty sa stávajú súčasťou obrazového jazyka, v ktorom sa stretáva krása s nedokonalosťou, sila s krehkosťou a pominuteľnosť s túžbou po večnosti.

V dielach sa objavujú odkazy na klasickú krásu, mytológiu a sakrálnu monumentalitu, ktoré autor prenáša do súčasného výtvarného prejavu. Nejde však o oslavu dokonalosti. Práve narušenie, fragment a nedokončenosť odhaľujú ďalšiu vrstvu človeka – tú, ktorá zostáva skrytá za jeho vonkajšou podobou.

„IMMORTALIU" tak možno vnímať ako hľadanie toho, čo pretrváva napriek času a fyzickej pominuteľnosti. Každé dielo zachytáva iba fragment – okamih, emóciu, tvár či stopu ľudskej existencie. Spoločne však otvárajú otázku, či práve prostredníctvom umenia môže niečo z človeka prekročiť hranice vlastného času.

Umenie je bránou do večnosti. Slovo kurátorky: Výstava IMMORTALIA predstavuje ucelený výber z maliarskej tvorby Vladimíra Antola, ktorý vo svojom autorskom programe prirodzene prepája antický ideál krásy so živým jazykom súčasnej vizuálnej kultúry a tatérskej subkultúry. Ako aktívny tatér čerpá priamo zo surovej a autorskej tatérskej komunity, vďaka čomu jeho nekompromisná figurálna maľba získava mimoriadne aktuálny a autentický rozmer.

Samotný názov výstavy IMMORTALIA odkazuje na snahu o vymanenie sa z neustáleho toku času a z márnivej ľudskej snahy o dosiahnutie večnosti. Tento výraz sa ustálil v literatúre aj v súvislosti s hľadaním trvalej pravdy, duše alebo cnosti, ktoré nepodliehajú fyzickému zániku.

V kontexte Antolovej tvorby však nesmrteľnosť nie je sterilne dokonalá, ale je viditeľná v zámerných nedokonalostiach, ako sú praskliny a surové hrubé vrstvy na maliarskom plátne. Fragmentácia tváre, dekonštrukcia čŕt a praskliny v mramore nepredstavujú v Antolovom podaní akt deštrukcie, ale naopak, odkrývanie. Narušením povrchu odhaľuje to, čo zostáva skryté pod vonkajšou maskou. Klasická krása sa tu stretáva s nedokonalosťou, sila s krehkosťou a pominuteľnosť tela s túžbou zanechať trvalý odtlačok v kolektívnej pamäti.

Ústredným motívom Antolovej tvorby je človek, jeho tvár a fyziognómia ako nositeľ vnútornej pamäte. Antol pristupuje k portrétu ako k priestoru neustálej premeny. Klasické antické a mytologické busty s extatickým výrazom či heroickým pátosom vstupujú do priameho dialógu so súčasným vizuálnym jazykom. Výrazný kontrast čiernej pastóznej hmoty a zlatej patiny môžeme interpretovať ako relativizovanie cností antických božstiev.

Výrazným prvkom Antolovej maľby je špecifické prepájanie materiálových vrstiev – olejomaľby, akrylu, sadrového reliéfu a predovšetkým benátskeho štuku. Práve benátsky štuk, tradične využívaný v architektúre, prináša do obrazov hutnosť a hĺbku. Tento až architektonický prístup pretvára plátno na masívnu štruktúru definovanú surovou ťažkosťou a monumentálnym objemom. Povrchy diel sú brúsené, vrstvené, miestami narúšané a prekrývané zlatými akcentmi či temnými abstraktnými plochami. Vzniká tak výrazný kontrast medzi jemným, detailným stvárnením tváre a surovou, expresívnou štruktúrou podkladu.

Rovnako dôležitým rozmerom Antolovho uvažovania je jeho dlhoročná prax v oblasti tetovania, ktoré v sebe nesie nesporný prvok fatality – je rozhodnutím a stopou, ktorá zostáva na ľudskom tele po celý život. Tento koncept nezvratnosti aplikuje aj do maliarskej tvorby. Pozorujeme drsné mestské a pouličné výjavy, v kontraste so zlatými lištami a symbolikou ostnatého drôtu tvoriaceho rám. Vzniká tak intenzívne napätie, v ktorom sa neúprosná realita a estetizovaná matéria tela prelínajú so sakrálnosťou antického mýtu.

Výstavu IMMORTALIA môžeme vnímať ako akési memento, čo z ľudskej bytosti dokáže pretrvať. Každé dielo zachytáva iba prchavý fragment, okamih emócie či dočasnú ľudskú stopu. Vcelku však tvorí vizuálny priestor, kde sa hmota mení na kolektívnu pamäť a umelecký akt ostáva tým jediným, čo nás presahuje. Martina Ivičič

O autorovi:

Vladimír Antol sa narodil 15. júna 1986 v Bojniciach. Výtvarný prejav ho sprevádza od detstva, keď prirodzene siahal po kresbe, tvoril podľa vlastnej predstavivosti a prekresľoval obrazy z časopisov. Už počas základnej školy zapĺňal kresbami školské zošity a svoje prvé návrhy prenášal aj na kožu spolužiakov a kamarátov. Práve tento záujem neskôr prerástol do tetovania, ktorému sa profesionálne venuje dodnes.

Po ukončení strednej stavebnej školy a niekoľkých pracovných skúsenostiach sa začal intenzívnejšie venovať tetovaniu. Popri ňom však postupne silnela potreba preniesť vlastný výtvarný prejav aj na plátno a pracovať s farbou vo väčšom formáte. Začala sa tak cesta samostatného objavovania maľby, počas ktorej sa prostredníctvom dostupných zdrojov oboznamoval s tradičnými maliarskymi postupmi, technikami starých majstrov a experimentoval s olejovými i akrylovými farbami.

Dôležitým momentom v jeho tvorbe sa stal záujem o štruktúru a kresbu mramoru. Inšpirovaný technikou dekoratívnych mramorových omietok začal uvažovať nad ich využitím mimo architektúry a preniesol benátsky štuk do obrazu. Postupným experimentovaním vytvoril vlastný spôsob práce s brúsenými povrchmi, reliéfom a vrstvením materiálov.

Jeho súčasná tvorba tak prepája skúsenosť z tetovania s olejomaľbou, akrylom, benátskym štukom a sadrovým reliéfom. Jednotlivé techniky nevníma oddelene, ale necháva ich vzájomne vstupovať do obrazu a vytvárať charakteristické štruktúry, kontrasty a fragmentované figurálne kompozície.

V poslednom období sa výtvarná tvorba stala dominantnou súčasťou jeho života. Neustále hľadanie nových postupov, materiálov a možností ich vzájomného prepájania vníma ako otvorený proces. Jeho cieľom nie je dosiahnuť konečnú podobu vlastného rukopisu, ale ďalej ho rozvíjať, zdokonaľovať a objavovať nové hranice svojho výtvarného prejavu.

Výstava je verejnosti prístupná od 16. - 27.9.2026 počas otváracích hodín. Vernisáž sa koná 15.9.2026 o 18:00 v ARTIVA Gallery, Gazdovský rad 1588, Šamorín. Kurátorkou výstavy je Martina Ivičič. O hudobnú vsuvku sa postará speváčka Anika Iris.