Paradoxy
Umelec sa prednostne venuje médiu maľby, a zároveň študuje možnosti jej presahov, ktorá je charakteristická diskurzívnym vkladom a materiálovým výskumom. Zámerom autora je maľbu prepojiť a podrobiť rôznym experimentálnym praktikám na úrovni rôznorodosti materiálu, pigmentov a podkladov. Experimentuje s kombináciou tradičných i netradičných pigmentov, metódami biochemických oxidačných procesov, čím sa zaisťuje osobitý efekt pre témy, ktoré sú aktuálne a zároveň prepojené s vnútorným prežívaním autora.
– Z hľadiska sociálnokritickej reflexie, súčasnej hodnotovo vyprázdňujúcej, či vychýlenej doby reflektuje, a kladie dôraz na výkony jedinca a preferovanie pseudovzorov. Z tohto pohľadu dominuje figurálna tvorba a práca s archetypmi kultúrnej pamäte. Emblematické figuratívne kompozície a ikony klasického umenia vníma ako model hodnôt a ich súdobej hodnotovej dezinterpretácie.
– Cieľom jeho práce je skúmať bytie ako také a existenčné situácie súčasníka prostredníctvom vnútornej autorskej výpovede formou obrazu, ktorý je pod tlakom nárokov na pracovný výkon, kariéru, životnú úspešnosť, či myslenie. V kontinuite jeho doterajšej tvorby bude budovať a rozvíjať zvolenú tematiku na základe skúseností a experimentálne preverovať situácie aj z hľadiska
formálnych možností.
– Prínosom projektu je umeleckým a experimentálnym spôsobom podať vnútornú výpoveď autora divákovi formou vizuálneho výtvarného umenia, konkrétne, dvadsaťdva obrazov s rôznymi
rozmermi. Výstave predchádzala selekcia obrazov po konzultácii s kurátorom na konečný počet
pätnástich diel.

Tvorbe podliehala dôkladná teoretická a naratívna analýza spoločenského diania vo svete, a na
základe tohto sa autor snažil podať výpoveď, či odkaz budúcim generáciám cez výrazové prostriedky uvedených techník.